Prenos tepla

Základný zákon prenosu tepla zjednodušene znie, že teplo sa šíri z teplejších miest na miesta chladnejšie.
Tento prenos sa nazýva tepelný tok. V zime prebieha tento prenos tepla z teplého interiéru bytu von, v lete zvonku dovnútra.
Prenos tepla prebieha jedným z troch spôsobov - vedením, prúdením alebo sálaním. • Vedenie je priamy prenos tepla materiálom. Kovová lyžička ponorená do horúceho čaju sa ohrieva až po jej špičku, ktorá sa nakoniec stane príliš horúcu na uchopenie. Lyžička vedie teplo. Rovnaký proces prebieha v tehle z ktorej je postavený váš dom. Na úrovni molekúl si môžeme tento proces popísať snahou teplejších, rýchlejšie pohybujúcich sa molekúl odovzdať energiu tým chladnejším, pomaly kmitajúcim a dosiahnuť rovnováhu. Tepelný tok pevným materiálom vždy postupuje z miest s vyššou teplotou na miesta s teplotou nižšiou. Bez vonkajších vplyvov (dodatočné ohrievanie resp. ochladzovanie) je výsledkom vedenia tepla rovnováha, pri ktorej má každá časť telesa rovnakú teplotu.
• Prúdenia je prenos tepla v plyne alebo v tekutine. Keď položíte ruku nad horúcou platňu variča, cítite ako vzduch prenáša teplo smerom nahor. Opäť z miest teplejších na miesta chladnějšie, pri stenách je to von z domu (bytu) cez póry v stene.
• Vyžarovanie je prenos elektromagnetických vĺn priestorom. Teplo slnka, teplo radiátora ... to všetko je sálanie. Väčšia časť (až 90%) prenosu energie v prostredí prebieha práve sálaním. I keď oči vyžarujúcu energiu nevidia, vaša koža a nervové zakončenia ju vnímajú. Sálanie nepotrebuje materiálny nosič.

Únik tepla

Zastavme sa u toho, ako prebieha v zime ochladzovaniu objektu:
Vykurovacie telesá vyžarujú tepelnú sálavé energiu a súčasne ohrievajú okolitý vzduch.
U komerčného kúrenia - približne 50% prenosu tepla od zdroja tepla na stenu prebieha sálaním a 50% vedením ohriatym vzduchom.
Sálavé tepelná energia je materiálom prepustená, absorbuje alebo odzrkadlené. Teplo nepriepustné materiály, ktorými je väčšina konštrukčných prvkov budovy, tepelnú energiu neprepúšťa, energia môže byť preto povrchom len absorbovaná alebo odrazená. Podľa Kirhhoffovho zákona je hodnota absorbcie a odrazu rovná jednej (alebo 100%) a emisivita materiálu sa rovná jeho absorbcii. Materiály s vysokou odrazivosťou žiarenia sa preto vyznačujú aj nízkou emisivitou (sálaním) tepla do prostredia.
Časť energie dopadajúcej na povrch steny je materiálom odzrkadlená. A práve termoizolačný resp. termoreflexný náter využíva princíp, ktorý tradičný spôsob zateplenie nevyužíva: odráža väčšiu časť sálavej energie späť do priestoru (tzv. radiačná bariéra). Ideálny systém fungujúci na princípe tepelnej reflexie by mal odraziť 100% sálavej energie späť do priestoru odkiaľ táto energia prichádza. Schopnosť odrazu tepelného žiarenia závisí na vlastnostiach materiálu a od vlnovej dĺžky žiarenia. Zatiaľ čo najväčšiu časť slnečného žiarenia je v rozsahu viditeľných a infračervených spektra od 0,4 - 2,5 mikrometrov, radiátory v byte fungujú pri teplote 40 - 60 C ° a emitujú sálavé energiu prevažne vo vlnových dĺžkach 4 - 40 mikrometrov.